Život Prešova
online
online
SNP: Peter Zaťko a Imrich Karvaš boli ďalšími významnými osobnosťami povstania
29.08.2010 Celý región
Bratislava 29. augusta (TASR) - Pri príležitosti 66. výročia Slovenského národného povstania (SNP) si spomíname aj na významné slovenské, medzinárodne uznávané osobnosti finančného a hospodárskeho sveta, ktoré ...Boli to národohospodár Dr. Ing. Peter Zaťko a národohospodár a finančník, prvý guvernér Slovenskej národnej banky JUDr. Imrich Karvaš.
Peter Zaťko, významný národohospodár Slovenska v rokoch 1938-1945, sa narodil 17. októbra 1903 v hornoliptovskej dedine Vavrišovo v rodine murárskeho majstra.
Študoval na Obchodnej akadémii v Martine a na Vysokej škole obchodnej v Prahe. V roku 1926 získal vysokoškolský diplom komerčného inžiniera a pre rozvoj a obohatenie spektra svojich vedomostí absolvoval Filozofickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe.
Po skončení štúdií pracoval v Československo-maďarskej obchodnej komore v Prahe. Jeho práca spočívala v sledovaní plnenia opatrení zahraničného obchodu. Svoje ekonomické styky a skúsenosti uplatnil v odhaľovaní príčin nízkeho stupňa industrializácie Slovenska.
K tomuto problému napísal štúdiu Industrializačná politika Maďarska a jej výsledky. O hospodárskych problémoch na Slovensku veľa publikoval vo vtedajšej tlači, v Hospodárskych novinách a v martinských Národných novinách. Neskôr sa presťahoval do Bratislavy a pracoval ako obchodno-politický referent v Obchodnej a priemyselnej komore. Jeho prvým spolubesedníkom a neskôr blízkym spolupracovníkom bol profesor Imrich Karvaš, s ktorým sa zamýšľali nad vzťahom slovenskej inteligencie k Československej republike. Boli iniciátormi založenia časopisu Politika v roku 1931, ktorý sa zameriaval na analýzu problémov verejného života.
V 30. rokoch sa v bratislavských úradoch začalo otvorene hovoriť o potrebe zjednotenia hospodárskych a politických síl na Slovensku, ktoré vyplývalo z potreby presadzovania slovenských záležitostí v ústredných orgánoch v Prahe. Výsledkom snáh bolo založenie Národohospodárskeho ústavu Slovenska (NÁRUS) a Peter Zaťko sa ako ekonomický odborník zúčastňoval na zasadnutiach NÁRUS-u. Dňa 1. júla 1936 sa stal zástupcom generálneho tajomníka Ústredného združenia slovenského priemyslu (ÚZSP).
Od roku 1938, po prijatí Žilinskej dohody 6. októbra 1938, sa začali názorové rozpory medzi Petrom Zaťkom, ktorý presadzoval myšlienku udržania stykov s českými krajinami, a Dr. Jozefom Tisom, predsedom autonómnej vlády, ktorému bola bližšia politika orientácie na Nemecko.
Po vzniku slovenského štátu v marci 1939 ponúkli Petrovi Zaťkovi kreslo ministra hospodárstva, ktoré odmietol, ale ostal ministrovým poradcom. Prijal mandát v slovenskom sneme, kde bol podpredsedom národohospodárskeho, úsporného a kontrolného výboru a zároveň generálnym spravodajcom štátneho rozpočtu.
Po násilnom rozbití ČSR vynakladal maximálne úsilie na udržanie stykov s českými krajinami. Odsudzoval narastajúcu silu HSĽS na Slovensku. Vždy si zachovával svoj kredit, vážnosť a poctivosť v záujme Slovenska.
V protifašistickom odboji na Slovensku v rokoch 1939-1945 spolupracoval s demokratickými odbojovými skupinami. Bol členom ilegálnej SNR a Rady na obranu Slovenska. V spolupráci s Imrichom Karvašom pripravoval hospodárske zabezpečenie Slovenského národného povstania na Slovensku v roku 1944. Počas SNP sa nepociťovali výraznejšie nedostatky vojenského materiálu ani produktov živočíšneho a rastlinného charakteru ako pre armádu, tak aj pre civilné obyvateľstvo.
Po oslobodení Československa v roku 1945 zastával rôzne ekonomické funkcie. V 50. rokoch ho postihol politický teror, väzenia a jeho osobu vyhlásili ako \"personu non grata\". Zomrel v ústraní 10. januára 1978 v Bratislave.
Národohospodár a finančník, prvý guvernér Slovenskej národnej banky JUDr. Imrich Karvaš sa narodil 25. februára 1903 vo Vršanoch, okres Levice, v rodine notára. Vyštudoval právo na Právnickej fakulte UK v Bratislave, kde ostal pôsobiť ako asistent a kde získal aj tituly doktora práv a docenta. V roku 1934 mu udelili titul mimoriadny profesor a v roku 1940 univerzitný profesor.
V rokoch 1926-1927 sa na základe získaného štipendia stal poslucháčom parížskej a štrasburskej univerzity. Po návrate domov sa venoval pedagogickej činnosti, ale popri nej pôsobil aj vo funkcii tajomníka Obchodnej a priemyselnej komory. V rokoch 1930-1933 bol tajomníkom Zväzu slovenských bánk.
V roku 1932 ho vymenovali za generálneho tajomníka Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi v Bratislave, ktorého bol spoluzakladateľom. Pôsobil tam do roku 1938, ale zároveň bol aj viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe.
Imrich Karvaš sa vo všetkých spomenutých funkciách osvedčil ako vynikajúci a medzinárodne uznávaný teoretik a praktik, čo potvrdilo i prednáškové turné po USA v roku 1937 a členstvo v Econometric Society Colorado Springs.
V rokoch 1938-1939 Imrich Karvaš pôsobil vo funkcii ministra bez kresla, respektíve priemyslu, obchodu a živností v československej vláde. Po vyhlásení Slovenskej republiky 14. marca 1939 sa ako najvýraznejšia národohospodárska osobnosť stal guvernérom Slovenskej národnej banky, kde pôsobil v rokoch 1939-1944. V zložitých vojnových podmienkach a ťažkostiach štátu sa mu ako guvernérovi národnej banky premyslenou a účinnou menovou politikou podarilo udržiavať dlhý čas stabilnú slovenskú korunu, zvýšiť pôvodne nízke devízové rezervy na zásobu 7,5 tony slovenských zlatých menových rezerv. Podarilo sa mu tiež zachrániť prevažnú časť slovenského zlatého pokladu a menových rezerv pre obnovený československý štát. V roku 1942 ho slovenská vláda vymenovala do funkcie predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie, ktorú zastával do svojho uväznenia gestapom 3. septembra 1944. Aj z podnetu Karvaša vznikla v roku 1940 Vysoká škola obchodná v Bratislave.
Profesor Karvaš sa do protifašistického odboja zapojil v auguste 1943. Spolupracoval so skupinou Dr. Vavra Šrobára, s ktorou v druhej polovici roku 1944 prerušil styky. Prostredníctvom Dr. Ing. Petra Zaťka nadviazal kontakty s členmi ilegálnej Slovenskej národnej rady, ktorí ho zasvätili do príprav Slovenského národného povstania. Mal na starosti zabezpečiť povstanie po stránke hospodárskej.
Karvaš využijúc júnové bombardovanie Bratislavy nariadil predeponovať zo Slovenskej národnej banky v Bratislave do filiálky Slovenskej národnej banky v Banskej Bystrici zásoby obeživa v sume asi tri miliardy korún, ktoré boli po vyhlásení SNP k dispozícii povstalcom, ako aj pohonné látky, ktoré využívala 1. československá armáda na Slovensku. Gestapo odhalilo styky Imricha Karvaša s antifašistami a 3. septembra 1944 ho zatkli a internovali do koncentračných táborov v Flossenburgu, Dachau, Innsbrucku a Niederdorfu.
Po návrate z koncentračného tábora v roku 1945 sa vrátil za katedru a zároveň pôsobil aj ako poradca československej vlády pre obnovu Slovenska. V rokoch 1947-1948 zastával funkciu dekana Právnickej fakulty a súčasne bol predsedom Medzinárodného výkonného výboru kúpeľov.
Za odmietnutie spolupráce s komunistickou stranou obvinili profesora Karvaša v roku 1949 z velezrady a Štátny súd v Prahe ho odsúdil na dva roky väzenia a stratu majetku. Vo väzení strávil jeden rok.
V rámci akcie \"B\" v roku 1953 rodinu Karvašovcov vysťahovali z Bratislavy. Druhýkrát ho obvinili a odsúdili na 17 rokov väzenia pre špionáž a velezradu v roku 1958. Po dvoch rokoch ho amnestovali a v roku 1969 súdne rehabilitovali.
V popredí záujmu jeho pozornosti bola predovšetkým menová politika, z tejto oblasti vydal aj viacero prác.
Profesor Imrich Karvaš zomrel 20. februára 1981.
www.muzeumsnp.sk, www.nbs.sk
Peter Zaťko, významný národohospodár Slovenska v rokoch 1938-1945, sa narodil 17. októbra 1903 v hornoliptovskej dedine Vavrišovo v rodine murárskeho majstra.
Študoval na Obchodnej akadémii v Martine a na Vysokej škole obchodnej v Prahe. V roku 1926 získal vysokoškolský diplom komerčného inžiniera a pre rozvoj a obohatenie spektra svojich vedomostí absolvoval Filozofickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe.
Po skončení štúdií pracoval v Československo-maďarskej obchodnej komore v Prahe. Jeho práca spočívala v sledovaní plnenia opatrení zahraničného obchodu. Svoje ekonomické styky a skúsenosti uplatnil v odhaľovaní príčin nízkeho stupňa industrializácie Slovenska.
K tomuto problému napísal štúdiu Industrializačná politika Maďarska a jej výsledky. O hospodárskych problémoch na Slovensku veľa publikoval vo vtedajšej tlači, v Hospodárskych novinách a v martinských Národných novinách. Neskôr sa presťahoval do Bratislavy a pracoval ako obchodno-politický referent v Obchodnej a priemyselnej komore. Jeho prvým spolubesedníkom a neskôr blízkym spolupracovníkom bol profesor Imrich Karvaš, s ktorým sa zamýšľali nad vzťahom slovenskej inteligencie k Československej republike. Boli iniciátormi založenia časopisu Politika v roku 1931, ktorý sa zameriaval na analýzu problémov verejného života.
V 30. rokoch sa v bratislavských úradoch začalo otvorene hovoriť o potrebe zjednotenia hospodárskych a politických síl na Slovensku, ktoré vyplývalo z potreby presadzovania slovenských záležitostí v ústredných orgánoch v Prahe. Výsledkom snáh bolo založenie Národohospodárskeho ústavu Slovenska (NÁRUS) a Peter Zaťko sa ako ekonomický odborník zúčastňoval na zasadnutiach NÁRUS-u. Dňa 1. júla 1936 sa stal zástupcom generálneho tajomníka Ústredného združenia slovenského priemyslu (ÚZSP).
Od roku 1938, po prijatí Žilinskej dohody 6. októbra 1938, sa začali názorové rozpory medzi Petrom Zaťkom, ktorý presadzoval myšlienku udržania stykov s českými krajinami, a Dr. Jozefom Tisom, predsedom autonómnej vlády, ktorému bola bližšia politika orientácie na Nemecko.
Po vzniku slovenského štátu v marci 1939 ponúkli Petrovi Zaťkovi kreslo ministra hospodárstva, ktoré odmietol, ale ostal ministrovým poradcom. Prijal mandát v slovenskom sneme, kde bol podpredsedom národohospodárskeho, úsporného a kontrolného výboru a zároveň generálnym spravodajcom štátneho rozpočtu.
Po násilnom rozbití ČSR vynakladal maximálne úsilie na udržanie stykov s českými krajinami. Odsudzoval narastajúcu silu HSĽS na Slovensku. Vždy si zachovával svoj kredit, vážnosť a poctivosť v záujme Slovenska.
V protifašistickom odboji na Slovensku v rokoch 1939-1945 spolupracoval s demokratickými odbojovými skupinami. Bol členom ilegálnej SNR a Rady na obranu Slovenska. V spolupráci s Imrichom Karvašom pripravoval hospodárske zabezpečenie Slovenského národného povstania na Slovensku v roku 1944. Počas SNP sa nepociťovali výraznejšie nedostatky vojenského materiálu ani produktov živočíšneho a rastlinného charakteru ako pre armádu, tak aj pre civilné obyvateľstvo.
Po oslobodení Československa v roku 1945 zastával rôzne ekonomické funkcie. V 50. rokoch ho postihol politický teror, väzenia a jeho osobu vyhlásili ako \"personu non grata\". Zomrel v ústraní 10. januára 1978 v Bratislave.
Národohospodár a finančník, prvý guvernér Slovenskej národnej banky JUDr. Imrich Karvaš sa narodil 25. februára 1903 vo Vršanoch, okres Levice, v rodine notára. Vyštudoval právo na Právnickej fakulte UK v Bratislave, kde ostal pôsobiť ako asistent a kde získal aj tituly doktora práv a docenta. V roku 1934 mu udelili titul mimoriadny profesor a v roku 1940 univerzitný profesor.
V rokoch 1926-1927 sa na základe získaného štipendia stal poslucháčom parížskej a štrasburskej univerzity. Po návrate domov sa venoval pedagogickej činnosti, ale popri nej pôsobil aj vo funkcii tajomníka Obchodnej a priemyselnej komory. V rokoch 1930-1933 bol tajomníkom Zväzu slovenských bánk.
V roku 1932 ho vymenovali za generálneho tajomníka Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi v Bratislave, ktorého bol spoluzakladateľom. Pôsobil tam do roku 1938, ale zároveň bol aj viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe.
Imrich Karvaš sa vo všetkých spomenutých funkciách osvedčil ako vynikajúci a medzinárodne uznávaný teoretik a praktik, čo potvrdilo i prednáškové turné po USA v roku 1937 a členstvo v Econometric Society Colorado Springs.
V rokoch 1938-1939 Imrich Karvaš pôsobil vo funkcii ministra bez kresla, respektíve priemyslu, obchodu a živností v československej vláde. Po vyhlásení Slovenskej republiky 14. marca 1939 sa ako najvýraznejšia národohospodárska osobnosť stal guvernérom Slovenskej národnej banky, kde pôsobil v rokoch 1939-1944. V zložitých vojnových podmienkach a ťažkostiach štátu sa mu ako guvernérovi národnej banky premyslenou a účinnou menovou politikou podarilo udržiavať dlhý čas stabilnú slovenskú korunu, zvýšiť pôvodne nízke devízové rezervy na zásobu 7,5 tony slovenských zlatých menových rezerv. Podarilo sa mu tiež zachrániť prevažnú časť slovenského zlatého pokladu a menových rezerv pre obnovený československý štát. V roku 1942 ho slovenská vláda vymenovala do funkcie predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie, ktorú zastával do svojho uväznenia gestapom 3. septembra 1944. Aj z podnetu Karvaša vznikla v roku 1940 Vysoká škola obchodná v Bratislave.
Profesor Karvaš sa do protifašistického odboja zapojil v auguste 1943. Spolupracoval so skupinou Dr. Vavra Šrobára, s ktorou v druhej polovici roku 1944 prerušil styky. Prostredníctvom Dr. Ing. Petra Zaťka nadviazal kontakty s členmi ilegálnej Slovenskej národnej rady, ktorí ho zasvätili do príprav Slovenského národného povstania. Mal na starosti zabezpečiť povstanie po stránke hospodárskej.
Karvaš využijúc júnové bombardovanie Bratislavy nariadil predeponovať zo Slovenskej národnej banky v Bratislave do filiálky Slovenskej národnej banky v Banskej Bystrici zásoby obeživa v sume asi tri miliardy korún, ktoré boli po vyhlásení SNP k dispozícii povstalcom, ako aj pohonné látky, ktoré využívala 1. československá armáda na Slovensku. Gestapo odhalilo styky Imricha Karvaša s antifašistami a 3. septembra 1944 ho zatkli a internovali do koncentračných táborov v Flossenburgu, Dachau, Innsbrucku a Niederdorfu.
Po návrate z koncentračného tábora v roku 1945 sa vrátil za katedru a zároveň pôsobil aj ako poradca československej vlády pre obnovu Slovenska. V rokoch 1947-1948 zastával funkciu dekana Právnickej fakulty a súčasne bol predsedom Medzinárodného výkonného výboru kúpeľov.
Za odmietnutie spolupráce s komunistickou stranou obvinili profesora Karvaša v roku 1949 z velezrady a Štátny súd v Prahe ho odsúdil na dva roky väzenia a stratu majetku. Vo väzení strávil jeden rok.
V rámci akcie \"B\" v roku 1953 rodinu Karvašovcov vysťahovali z Bratislavy. Druhýkrát ho obvinili a odsúdili na 17 rokov väzenia pre špionáž a velezradu v roku 1958. Po dvoch rokoch ho amnestovali a v roku 1969 súdne rehabilitovali.
V popredí záujmu jeho pozornosti bola predovšetkým menová politika, z tejto oblasti vydal aj viacero prác.
Profesor Imrich Karvaš zomrel 20. februára 1981.
www.muzeumsnp.sk, www.nbs.sk
0
www.ZIVOTPO.sk
